Cestovanie, esencia života – Diana Petríková
Cestovanie nám dáva možnosť objavovať svet okolo nás. Pre výnimočnú tanečníčku a našu skvelú lektorku Dianu Petríkovú sa cestovanie stalo esenciou života, vďaka ktorej objavuje aj samú seba.
„Sólo cestovanie by si mal vyskúšať každý z nás aspoň raz v živote. Pomáha mi spoznať môj vnútorný svet a ešte viac počúvať môj vnútorný hlas.“
Moje meno je Diana Petríková a rada by som sa podelila o moju skúsenosť s cestovaním. Veľmi ma potešilo, že ma ohľadom tejto témy oslovila Akadémia tanca, ktorú považujem ako ďalší domov. Mám 25 rokov a pochádzam z Nitry. Momentálne študujem na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, odbor kulturológia. No za najväčšiu školu budem vždy považovať život sám o sebe. Práve preto pokladám cestovanie za nenahraditeľnú činnosť, ktorú by sme mali veľmi často absolvovať.
Cestovanie nás učí
Cestovanie ma naučilo a stále učí neskutočne veľa. Nič ma nenaučilo toľko o mne samej a o živote celkovo ako práve cestovanie. Každý človek by sa mal spoznať čo najviac do hĺbky, vedieť kľudne reagovať pri rôznych situáciách, spoznať nových ľudí, pracovať na svojej trpezlivosti a na tom, aby sa vždy vedel zorientovať a rozhodnúť. Cestovanie hlavne učí to ako nehodnotiť ľudí na základe národnosti, rasy či majetku, naučí vás brať všetkých ľudí rovnako a vedieť sa prispôsobiť. Cestovanie ma tiež učí viac veriť mojej intuícii (vnútornému hlasu).
Pri cestovaní sa môžete pripraviť na všetko a zároveň na nič
Samozrejme nič nie je čierno-biele, žiadna krajina, ani jej obyvatelia. Každá minca má dve tváre, takže aj (sólo) cestovanie má zaiste svoje úskalia. Napríklad vám nemá kto postrážiť batoh a cennosti, kým si potrebujete iba odskočiť na záchod na stanici, musíte si dávať lepší pozor na veci, ale aj na seba samého. Všetka organizácia je na vašich pleciach, nemôžete na nikoho delegovať úlohu a tým sa odbremeniť, či ušetriť čas. Nikto vám len tak nedá do rúk kľúč od bytu, kde môžete bezpečne bývať ani prácu. Skrátka ste na všetko sami.
Pre mňa osobne ide výlučne iba o takéto „technické“ nevýhody. Pri cestovaní sa môžete pripraviť na všetko a zároveň na nič. Treba byť otvorený novým veciam, ale nemať príliš veľké očakávania. Pre niektorých ľudí by mohol byť problém aj pocit samoty. Podľa mňa je skvelý, treba ho využiť vo svoj prospech. Určite ho netreba porážať, ale naopak, treba spolupracovať a analyzovať, čo sa v nás deje.
Myslím si, že človek, ktorý sa cíti osamelý, by sa tak cítil aj doma.
Samota dokáže človeka veľa naučiť. No ak sa bavíme o osamelosti, to nemusí mať nič spoločné s cestovaním. Myslím si, že človek, ktorý sa cíti byť osamelý, by sa tak cítil aj doma. Ak ma taký pocit aj zastihol, tak to bolo na veľmi krátku dobu (vďaka mojej optimistickej povahe), a keď tak spomínam, takéto momenty mi pomohli zahnať najčastejšie úplne cudzí ľudia, ktorých som ledva poznala. Niekedy to bolo, akoby mi spadli do cesty z neba. Rozveselili ma, povzbudili či vytiahli zo mňa odpovede, ktoré som dovtedy nedokázala vysloviť. A pritom, asi ani dodnes netušia, ako veľmi mi pomohli.
O mojej zmene prostredia za posledných päť rokov
Už počas štúdia na strednej škole som rozmýšľala nad tým, že čo ďalej. Vždy ma priam lákalo sa odsťahovať niekde úplne ďaleko a spoznať úplne nové miesta. Nikdy som ani len nepomyslela na strach a pochyby. A tak som sa po strednej škole rozhodla odísť do Londýna najmä pre zlepšenie angličtiny, osamostatneniu a takému skoku do nekomfortu, ktorý ma vždy láka.
Londýn
Písal sa rok 2016. Samozrejme tento prvý veľký výlet, kde som žila takmer rok bol hlavne o väčšom spoznaní samej seba a keďže je to v Londýne dosť zmeska, čo sa týka kultúry, tak to bol aj taký kultúrny šok, ale v tom najlepšom a najkrajšom slova zmysle. Veľmi slobodne som sa cítila už ako ulietané dieťa, ale toto bolo niečo oveľa väčšie. Samozrejme, keď som nasala, čo bolo treba, prišla som domov.
Praha
Ďalšia zastávka vo mne prebudila Praha, ktorú som vždy chcela viac prebádať. Toto bol ale doslova freestyle a myslím si, že to len viac upevnilo rodinné vzťahy. No … čo vám poviem, Praha je krásna.
Bol to jeden z najlepších časov môjho života. Ten čas bol naplnený tancom, hudbou, vedomosťami, smiechom, plačom, správnymi priateľmi, prírodou, rôznymi kultúrami.
Švédsko
Z nečakaných dôvodov som sa vrátila naspäť a to ma viedlo k myšlienke, že tam, ďaleko v prírode, vo Švédsku existuje umelecká, tanečná, jednoročná škola, ktorá sa zameriava na tanečné štýly, ktoré milujem. A tak som po prijatí nastúpila. Bolo to v roku 2018. Bol to jeden z najlepších časov môjho života. Ten čas bol naplnený tancom, hudbou, vedomosťami, smiechom, plačom, správnymi priateľmi, prírodou, rôznymi kultúrami (moji spolužiaci boli asi tak z 15-tich rozličných krajín) a tak ďalej… Zbožňujem spomínať na tento rok. Veľmi ma to usmernilo v tom, že umenie je život a život je umenie. A samozrejme, obrovský tanečný pokrok!
Holandsko
Zatiaľ posledná krajina, ktorú som musela pre svoj rozvoj navštíviť bolo Holandsko (Amsterdam). Chcela som nechať svoju dušu ešte viac slobodne žiť, zahĺbiť sa do života a vyliečiť ešte to nevyliečené. Tam ma vždy očarila energia ľudí a všeho-chuť. Mimo týchto miest, kde som nejaký ten čas žila, som cestovala ešte do okolitých krajín a to hlavne za tanečnou a hudobnou kultúrou.
Všetko ma niečo učí a posúva ma ako človeka dopredu
Pravda je taká, že všetky tieto miesta neboli na zozname mojich vysnívaných miest. Ale vďaka intuícii som tam musela ísť a skočiť do veľkej vody, aby som sa naučila žiť sama za seba. Viem na sto percent, že nie každý pochopí, kde presne smerujem, ale to je v poriadku.
V našom vnútri je odpoveď na všetko a treba si len za tým ísť.
Neľutujem nič a vždy, keď sa ma niekto spýta odkiaľ beriem odvahu, len poviem, že treba počúvať svoj vnútorný hlas. V našom vnútri je odpoveď na všetko a treba si len za tým ísť. Pravda je aj taká, že áno som tanečníčka, vždy budem, no necestujem / necestovala som do týchto krajín kvôli tancu. Áno, tanec bol veľká súčasť týchto objavov, no pre mňa je to všetko o vnútornom poznaní, inšpirácii, tvorení vlastnej teórie o živote a neustálom učení sa ako žiť, čo najúprimnejšie k sebe samej. Pretože môj život nikto nikdy za mňa neprežije.
Všetku inšpiráciu potom vkladám do tanca a umenia. V tomto smere cítim , že môj najväčší čas ešte len príde, aby sa to všetko odzrkadlilo v správnej podobe a platforme. Moja viera je obrovská a neprestáva rásť. Preto len odkážem každému, kto sa dočítal až sem, neprestávaj v seba veriť, pretože nikdy nevieš, koho svojimi slovami či skutkami ovplyvníš a inšpiruješ.
Neprestávaj v seba veriť, pretože nikdy nevieš koho svojimi slovami či skutkami ovplyvníš a inšpiruješ.
Pre mňa materiálne veci už nie sú vôbec dôležité, no na druhej strane si každú vec vážim o to viac. Tiež som vďačná za každého človeka, čo mi prišiel do života, za každú situáciu, či už dobrú alebo zlú. Všetko ma niečo učí a posúva ma ako človeka dopredu. A veľmi som vďačná za rodinu, ktorá ma v tomto nikdy nezastavila, ale práve naopak, vždy keď som potrebovala, pomohla mi.
A prečo vlastne cestujem?
Aby som spoznala nové miesta a kultúry, jedlo, hudbu, zvyky, ľudí, tanec, zažila rôzne dobrodružstvá a zoznámila sa s ľuďmi, na ktorých nikdy nezabudnem. A v neposlednom rade aj preto, aby som sa naučila viac o tom, kto vlastne som a čo je, a čo naopak nie je pre mňa v živote dôležité. Sama to nazývam: „spoznať ešte viac svoj vnútorný svet a ešte viac počúvať môj vnútorný hlas“. Cestovanie, najmä sólo cestovanie ma veľmi posúva vpred, dodáva mi odvahu, silu a sebavedomie a to sú veci na nezaplatenie.
A prečo som sa vlastne vrátila?
Aby som odovzdala moje vedomosti o tanci a jeho kultúre ďalej. Aby som pomohla komunite rásť a vyvíjať sa so slobodným myslením, ktoré sa snažím šíriť ako sa len dá. Tak snáď korona (COVID-19) raz ustúpi a budem sa môcť do tohto ponoriť čo najviac a pomôcť mladej generácii na našom Slovensku.
Ďakujem za Váš čas!
S pozdravom
DIANA PETRÍKOVÁ
Text: Diana Petríková, Foto: archív Diana Petríková, www.houseofdance.sk