O tanečnom umení s Magdalénou Záňovou alias @magdalenareporter
Magdaléna Záňová je známa, vždy usmiata reportérka z tanečnej komunity. S tancom rôznych štýlov sa stretáva týždenne. V článku poodkryje detaily z jej umenia, prezradí nám, ako sa k reportážam z tanca dostala a tiež ako vznikajú krásne fotky z pohybu.
„Postupne som začala natáčať nie len choreografie, ale aj zákulisie na súťažiach. Vtedy ma to celé začalo ohromne baviť – točiť príbehy, emócie, život …“
Magdi dnes si známa v komunite tanečníkov ako fotografka a reportérka. Ako si sa k tancu dostala?
Ako väčšina rodičov, fotila a natáčala som našu dcéru Veroniku, tanečníčku. Je to už asi 20 rokov. Prvú digitálnu kameru kúpil môj otec, nadšený dedko a ja som sa takto vlastne dostala od fotenia aj k točeniu a strihu videa.
Keď Veronika začala tancovať súťažne, to už bol asi rok 2010, chodili sme na všetky súťaže s ňou a už aj s vlastnou kamerou. Tancovala v tanečnej skupine a aj ostatní rodičia chceli vidieť svoje deti, tak som si založila YouTube kanál, na ktorý som začala videjká nahrávať a rozposielala linky, aby sa mohli aj ostatní pozrieť, ako tancovali.
Postupne som začala natáčať nie len choreografie, ale aj zákulisie na súťažiach. Vtedy ma to celé začalo ohromne baviť – točiť príbehy, emócie, život … Dcéra tancovala v tanečnej škole Old School Brothers a postupne som začala pre nich tvoriť reportáže z tréningov, zo súťaží a z vystúpení. Všade som s nimi chodila – fotila a točila – bola to pre mňa veľká škola – takto vznikla Magdalena Reporter.
Čo prináša tanec tebe?
V prvom rade ma tanec fascinuje ako krásny výrazový prostriedok, ako umenie. Keď tanečník dokáže pohybom vyjadriť náladu, emócie, zhmotniť hudbu. Mám na mysli napríklad balet, contemporary, alebo aj latino. Z ďalších štýlov ma baví sledovať breaking, taký breakingový battle, to je riadny masaker – energia.
Tanečné battle ma celkovo veľmi bavia, hlavne také, kde sa tanečníci hrajú s muzikalitou a vychytávajú hudbu. To sú úžasné momenty. A v neposlednom rade – mám veľmi rada tanečné choreografie, je to veľké umenie vyskladať choreografiu tak, aby divákov bavila od prvej sekundy až po poslednú – a je úplne jedno o aký tanečný štýl ide. Keď sa to podarí je to nádherný zážitok.
Fotiť a kamerovať tanec môže byť veľmi atraktívne na jednej strane, na druhej strane asi nie úplne jednoduché zachytiť pohyb tak, aby bol pekný. Existuje na to grif alebo to jednoducho cítiš?
Je rozdiel, či fotím, alebo natáčam reportáž zo súťaže, workshopu, vystúpenia, alebo tvoríme promo fotky či video. Rozdiel je hlavne v tom, že na súťaži nikto kvôli fotografovi, ktorý niečo zmeškal, nebude opakovať choreografiu alebo iné vystúpenie. Tam je naozaj dôležité sústrediť sa, a byť stále pripravená.
Keď som začínala, prvé súťaže som fotila tak, že som fakt cvakala úplne všetko a potom som doma hodiny triedila materiál. To nie je úplne dobrá metóda. Teraz to už nerobím a na správny okamih si viem počkať. Otázka kedy stlačiť spúšť – to je už asi ozaj len o pozorovaní, kedy sa mi tanečník v tanci páči najviac. Dosť mi pomáha aj to, že tanečný štýl poznám a viem, čo je dôležité.
Ako prebieha celý proces tvojej tvorby až po finálny produkt, ktorým sú fotky a videá, z ktorých sa tanečníci tešia? Ktorá fáza z toho ťa baví najviac?
Fotografovanie je vlastne fyzika, nedá sa obísť technická rovina procesu. Fotiť tanec znamená zachytávať rýchlo sa pohybujúce objekty často v slabom osvetlení. Čo si navzájom odporuje a vzniká tak problém s kvalitou fotiek. Hoci mám už dosť veľa skúseností, stále k tomu pristupujem s veľkým rešpektom a pokorou.
Naučiť sa fotografovať má s učením tanca veľa spoločného – treba veľa trénovať, skúšať, vzdelávať sa, venovať pozornosť poriadnej príprave pred fotením, dokonale ovládať svoj fotoaparát, v nastaveniach na nič nezabudnúť. Na miesto diania sa snažím prísť s dostatočným predstihom, aby som skontrolovala, aké je svetlo, dobre nastavila foťák, ale aj si našla vhodné stanovište. To je pre dobré fotky kľúčové.
Dôležitou časťou je práca so svetlom, aj keď ho je v sále možno málo, často vytvára zaujímavé efekty, siluety, tiene, baví ma to objavovať a hľadať trochu iné perspektívy a pohľady. Pri fotografovaní reportáže nemôžem vynechať reakcie divákov, rodičov, trénerov, poroty, to všetko dotvára atmosféru.
No a najkrajšie je, keď príde úspech a s ním emócie, radosť a slzy šťastia, to samozrejme fotím najradšej. Po nafotení a natočení materiálu prichádza pracovná fáza za počítačom. Hodiny postprodukcie. Nezvyknem túto fázu odkladať, fotky alebo video treba zverejniť čo najskôr. Reportáž je zaujímavá, len keď je aktuálna.
S Magdalénou Záňovou sa čoskoro porozprávame aj o tanečníkoch, tanečných štýloch, špecifikách tanečnej komunity a spolupráci s Akadémiou tanca. Sledujte nás.
Text: Magdaléna Záňová, Tomáš Surovec, Foto: Steve Matuška, House of dance Nitra, www.houseofdance.sk
