Venček, prežitok alebo nutná potreba?
Keď niekomu poviem, že učím venčekové kurzy, občas sa stretnem s úsmevom. „To sa ešte robí? To nie je už trochu staromódne?“
A tak sa vraciam k tejto otázke znova a znova: Je venček prežitok alebo skutočná potreba našich detí?
Čo je vlastne venček?
Nie je to len tanečný kurz. Venček je priestor, kde sa mladí ľudia po prvýkrát stretávajú so spoločenským svetom inak ako cez obrazovku mobilu. Učia sa postaviť vystretí, podať ruku, pozrieť do očí, pozvať do tanca, prijať odmietnutie, poďakovať, pozdraviť, vnímať telo a rešpektovať druhého. A popritom sa učí waltz, valčík, cha-cha, polka alebo jive.
Čo sa deje „medzi krokmi“
To, čo mňa ako lektora zaujíma najviac, nie je len tanec ako taký. Zaujíma ma to „medzi krokmi“ – zmeny v postojoch, v sebadôvere, v očiach.
Žiak, ktorý prišiel na prvú hodinu neistý, pozeral do zeme a hanbil sa osloviť spolužiačku, zrazu po pár týždňoch stojí v obleku a prirodzene vedie partnerku po parkete s úctou a rešpektom.
A dievča, ktoré spočiatku váhalo, či má vôbec zmysel „nosiť lodičky“, zrazu s noblesou odovzdáva venček – malý symbol vďaky a rešpektu.
Tradícia, ktorá má zmysel
Venčeky, ktoré si dievčatá pripravujú pre chlapcov, sú pre mňa nádhernou metaforou. Nie je to len ručne vyrobená ozdoba – je to symbol prechodu, uznania a osobného rastu.
V čase, keď veľa hodnôt mizne v digitálnom šume, je venček akýmsi malým rituálom dospievania. A ten dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým
Ako by mal vyzerať dobrý venček?
Dobrý venček nie je len o tom, aby sa žiaci naučili pár spoločenských tancov a postáli na záverečnom večierku v šatách. Je to proces, ktorý má hlavu, pätu, rytmus aj dušu. Z mojej skúsenosti by mal dobrý venčekový kurz obsahovať:
1. Bezpečné a priateľské prostredie – kde sa nikto necíti trápne, kde chyba nie je hanbou, ale súčasťou učenia. Budovanie dôvery je úplný základ.
2. Postupné vedenie od jednoduchého k zložitému – najskôr kroky, potom držanie, rytmus, koordinácia v páre a nakoniec plynulý tanec. Nie všetko naraz – a nie drilom.
3. Prepojenie s etikou a spoločenským správaním – ako osloviť, poďakovať, zvládnuť odmietnutie či vytvoriť príjemnú atmosféru. Toto je tanečný „soft skill“, ktorý využijú celý život.
4. Priestor pre osobný rozvoj – možnosť zažiariť, niekedy vystúpiť z tieňa, prekonávať hanblivosť, objaviť v sebe lídera či tímového hráča.
5. Záverečný slávnostný večer (venček) – kde deti zažijú radosť z pohybu, slušnosti, estetiky a uznania. A kde si odnesú nie len diplom, ale aj zážitok.
Dobrý venčekový kurz je teda ako malá tanečná cesta veľkého významu. Vytvára základy pre pohybovú kultúru, sebaistotu a medziľudské vzťahy. Nie je to minulosť – je to most do budúcnosti. A my dospelí sme tí, ktorí ho môžu postaviť.
Potrebujeme venčeky?
Áno. Potrebujeme ich nie ako relikviu minulosti, ale ako živý nástroj výchovy k pohybu, kultúre, rešpektu a ľudskosti. Preto ich vedome tvorím tak, aby hovorili jazykom dnešnej generácie – zrozumiteľne, hravo, no stále s hodnotami, ktoré nie sú na predaj.
Venček nie je len o naučených tancoch. Je o spomienkach, ktoré ostávajú. O skúsenostiach, ktoré sa nestratia. O pocite, že „niekam patrím“ a že môžem vystúpiť zo svojej komfortnej zóny bez výsmechu. A o tom, že chlapec vie, ako pozvať dievča do tanca – a že dievča vie povedať „áno“ s úsmevom, nie s iróniou.
S úctou k tradícii a s otvorenou mysľou pre dnešok.
Text: Tomáš Surovec, zakladateľ House of dance, www.houseofdance.sk, Foto by @stevematuska
