O tanečných krúžkoch s Róbertom Krause
September je mesiac kedy sa rodičia so svojími deťmi rozhodujú o výbere krúžkov. O tých tanečných sme sa porozprávali so známym a úspešným psychológom, Róbertom Krause.
Rozhovor s Róbertom Krause
Róbert Krause nám prezradil zaujímavostí o procese výberu krúžku, úžitku tanca pre deti a ich vývoj. Spomenuli sme aj výber najvhodnejšieho tanečného štýlu a výhody, či úskalia súťažného tanca.
„Rodič by mal viac sledovať potreby, ktoré sú za samotnými slovami skryté a ktoré dieťa nedokáže jasne pomenovať.“
Róbert Krause
Róbert Krause v dnešnej dobe si deti môžu vybrať z veľa krúžkov. Ako môžem ako rodič rozoznať, že moje dieťa má predpoklady práve pre tanec?
V prvom rade by mal rodič svoje deti počúvať a teda nepodľahnúť omylu, že počujem, ale nepočúvam, lebo počuť a počúvať však nie je to isté.
Rodič by mal viac sledovať potreby, ktoré sú za samotnými slovami skryté a ktoré dieťa nedokáže jasne pomenovať. Okrem toho je významné, aby sa rodič nechal dieťaťom viesť v smere, ktorým sa vo výbere krúžku samotné dieťa uberá a to najmä kvôli tomu, aby dieťa malo možnosť slobodnej voľby.
Mnohokrát registrujeme, že rodičia v procese výberu krúžku či voľnočasovej aktivity, resp. výberu športu majú tendenciu zasahovať do procesu voľby v tom smere, že si aj cez svoje deti miestami kompenzujú vlastné túžby z detstva a preto sa niekedy dostane dieťa k tým aktivitám, ktoré sú spočiatku bližšie samotnému rodičovi než jemu/jej samotnému/nej.
Rodič by mal byť k svojmu dieťaťu empatický a ak registruje, že jeho dieťa inklinuje k hudbe, rado tancuje aj v domácnosti, spieva si popri tom tak stojí za zváženie diskutovať s ním o tom, či by sa tejto oblasti chcelo venovať aj v rámci krúžkov.
Platí tu pravidlo, že rozhovor a diskusia spojená s rozborom preferencií a túžob dieťaťa vie rodičovi, ale i samotnému dieťaťu priniesť jasnejšie svetlo do rozhodovacieho procesu čomu a akej aktivite bude venovať svoju pozornosť.
Aké pozitíva v rozvoji dieťaťa môže priniesť tanec?
Počúvanie hudby je pre deti prirodzenou formou relaxu a zároveň je hudba mechanizmom, ktorý nás dostáva do tzv. tranzu.
Ak sa spojí počúvanie hudby s pohybom, tak registrujeme, že sa dostávame do tzv. stavu flow pre ktorý je typické, že sme si viac vedomý danej činnosti a ostatné podnety sú pre nás menej dôležité.
Okrem toho vieme, že aj nášmu mysleniu pomáha pohybová aktivita a registrujeme to napríklad aj pri telefonovaní počas ktorého sa množstvo ľudí prechádza.Pohyb ako taký máme z evolučného hľadiska prednastavený ako nevyhnutný aj kvôli rozvoju nášho mozgu.
Samotná psychomotorika je kľúčovým aspektom pri posudzovaní vývinových štádií dieťaťa a vieme, že aj pri tancovaní sa dieťa rozvíja v tejto línii. Samotný šport v sebe nesie aj prvky socializácie, pričom sa rozvíja aj vzájomné vzťahové naladenie, empatia, porozumenie, zosúladenie, načasovanie či iné dôležité vzťahové prvky zmeneného emočného stavu a preto toto spojenie v sebe môže niesť mnohé benefity.
Ako tanec ovplyvňuje psychomotoriku dieťaťa?
Pri tancovaní registrujeme, že dochádza aj k podpore rozvoja psychomotoriky, nakoľko sa okrem psychologických aspektov rozvíja aj aspekt motorický, ktorý v sebe nesie správne držanie tela, priestorovú orientáciu, nervovosvalovú koordináciu, rovnováhu, obratnosť a iné. Okrem toho dochádza k rozvoju senzomotoriky a teda aj k zlepšeniu koncentrácie a sústredenia.
Základným aspektom psychomotoriky je získať pohybom čo najviac skúseností o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho, ale aj emocionálneho a v čo najlepšej možnej miere tieto skúsenosti aplikovať v smere lepšieho sebaporozumenia, sebazdokonalenia, či v úprave myslenia a správania. Preto aj tancovanie slúži nielen ako forma sebavyjadrenia, ale aj ako prospešný proces na rozvoj dieťaťa.
Predsudok, že tanec je len pre dievčatá, futbal pre chlapcov. Prečo je to tak a je to pravda?
Mnohokrát sú pri výbere krúžkov pre dieťa zaužívané stereotypné vzorce myslenia, ktoré sú často dogmatické a bez dostatočnej reflexie ich pozadia. Pri výbere krúžku by sme nemali hľadieť na pohlavie dieťaťa, ale na to, aké preferencie a túžby sú u dieťaťa prítomné.
V prvom rade je dôležité, aby dieťa bavila aktivita, ktorú vykonáva a aby ju robilo z vlastného presvedčenia a vlastného rozhodnutia.
Pre rodiča je dôležité, aby bol otvorený preferenciám dieťaťa a bol jeho podporovateľom -,,podporcom“ a nie odporcom. Vtedy vedia vytvoriť ten správny vzťahový tandem a vzájomne sa rozvíjať v jednotlivých rolách.
V akom veku dieťaťa sa rozvíjajú jednotlivé predpoklady pre tanec (rytmika, koordinácia, hudobný sluch)? Dá sa z toho určiť kedy je najoptimálnejší vek na začatie s tancom?
Dieťa sa začne rozvíjať od momentu počatia a teda aj niekoľko mesiacov pred narodením. Sluch dieťaťa hrá významnú rolu aj počas vnútromaternicového vývinu a zároveň dobre vieme, že aj rytmika či tzv. hudobný sluch sú vhodným elementom a predpokladom aj pre výber tanečného športu.
Dieťa svoje prežívanie často automaticky a podvedome vyjadruje pohybom a preto je tancovanie prirodzeným spôsobom ako dieťa zapojiť do väčšieho pohybu.
Otázne však skôr je, či je dieťa osobnostne spôsobilé pohybovať sa v skupine detí, dodržiavať určité pravidlá a normy, podávať výkon atď., avšak vo všeobecnosti s nástupom do materskej školy sa tieto spôsobilosti začnú aj z hľadiska skúseností dieťaťa dynamicky rozvíjať a tak je postupne pripravované začať navštevovať aj voľnočasové aktivity v poobedných hodinách.
Existujú rôzne tanečné štýly. Odlišujú sa v dynamike, štýle hudby, na každý treba iné predpoklady. Niektoré sú náročnejšie kondične, iné koordinačne. Je možné na základe povahy dieťaťa povedať ku ktorému tanečnému štýlu môže inklinovať viac? Alebo ako postupovať pri výbere tanečného štýlu.
Spočiatku je významné, aby dieťa vnímalo rôzne štýly a malo slobodnú voľbu v tom pre ktorý štýl sa rozhodne. Pre deti nie je primárnou motiváciou úspech v danom segmente, ale skôr zábava a uvoľnenie. Potrebuje však správne vedenia a podporu.
Ak dieťa bude mať túto skúsenosť, tak bude lepšie vedieť, ktorý štýl mu je bližší a v ktorom si vie predstaviť, že si svoje potreby dokáže hodnotne a zmysluplne naplniť. Vyžaduje si to teda najmä čas, vlastnú skúsenosť a následne diskusiu s odborníkmi avšak vo finále so slobodnou voľbou zo strany dieťaťa.
Tanec má okrem umeleckej roviny aj športovú rovinu a teda sa dá v ňom aj súťažiť. Čo naučí súťažný tanec deti do života?
Súťaživosť je prirodzenou súčasťou našich životov a má aj evolučné pozadie. Súťaživosť v ktorej nedochádza ku fyzickému kontaktu má lepšie rozvojové parametre najmä z hľadiska prevencie mozgu. Ak má však súťaživosť v sebe rešpekt, porozumenie a vhodnú motiváciu tak môže dieťaťu poskytnúť veľmi cennú skúsenosť aplikovateľnú aj na iné oblasti života.
Dieťa sa neustále rozvíja a učí a preto nie je jedno, čomu venuje svoju pozornosť. Pre rozvoj mozgu je šport v ktorom nedochádza k násilnému fyzickému kontaktu vhodnejšia voľba než pri kontaktnom športe.
Súťažný tanec na vrcholovej úrovni si vyžaduje každodenné trénovanie. Ako na to pri zosúladení so školou a inými povinnosťami?
Keď človek chce v živote niečo mať, tak sa musí aj niečoho vo svojom živote vzdať. Byť profesionálom v sebe nesie neustále posúvanie svojich hraníc, rozvíjanie morálno-vôlových vlastností, ale aj frekventované opúštanie zóny komfortu.
Dôležité je mať systém v ktorom sa dajú jednotlivé výsledky merať. To, čo sa nedá merať sa nedá efektívne riadiť. Preto by aj dieťa malo vedieť, čo v sebe vrcholový tanec prináša, čo dieťaťu dá, ale aj to, čo mu zoberie. Dôležité je, aby si vytvorilo vlastný mechanizmus skĺbenia športu a iných povinnosti, cítilo oporu a podporu a vlastnými skúsenosťami si overovalo, či mu to vyhovuje alebo prekáža, prípadne či mu to viac dáva alebo viac berie.
Tanec je zväčša párová alebo skupinová aktivita, čo prináša táto skutočnosť deťom z psychologického pohľadu?
Tancovanie v sebe nesie okrem už vyššie spomemutých (neuro) psychologických benefitov aj sociálno psychologické benefity, keď pripravuje dieťa na život v tandeme, či v určitej sociálnej skupine.
Vzájomná tolerancia, pochopenia, rešpekt, ale aj zvládanie konfliktných situácií, opačných názorov či odlišné postojové naladenie vie dieťaťu ukázať, že nejde ani tak o to, či sa na všetkom s partnerom/kou zhodneme, ale o to, aby sa tieto nezhody nestali brzdou vo vzájomnom fungovaní. Nemusíme so všetkým s druhou stranou súhlasiť, ale môžeme sa vzájomne rešpektovať. Ak dieťa nadobudne takúto skúsenosť, bude mu to následne veľmi dobrou pomôckou aj v budúcnosti pri medziľudskej interakcii.
Ako môžem svojmu dieťaťu pomôcť ak sa rozhodne pre tanec (z psychologického pohľadu)?
Deti sa stanú takými, za aké ich považujeme. Dieťa si vytvára svoj sebaobraz aj na základe toho, ako ho vnímajú jeho rodičia. Preto je dôležité, aby dieťa malo oporu a podporu, aby sa cítilo prijaté a rešpektované, okrem toho je nevyhnutné, aby cítilo, že sa môže slobodne rozhodnúť začať tancovať, ale aj slobodnú voľbu ak sa rozhodne prestať tancovať.
Ďakujeme Róbertovi za podnetný rozhovor. Veríme, že sme vám pomohli odpovedať na otázky, ktoré si pri výbere krúžku kladiete. Už teraz sa tešíme na ďalšie zaujímavé témy, ktoré rozoberieme s neuropsychológom Róbertom Krause.
Autor článku: Róbert Krause a Tomáš Surovec
Foto: Steve Matuška
House of dance, Nitra
www.houseofdance.sk