Lopta a ja nejdeme k sebe – Miroslav Lalík, Akrobatický rokenrol
Miroslav Lalík trénuje v Akadémii tanca Akrobatický rokenrol prvú sezónu. Je úspešný tanečník, vyštudovaný tréner a príjemný človek. V rozhovore s Magdalénou Záňovou nám prezradil viac zo svojho tanečného života.
„Zistil som, že ulievaním sa na tréningu rokenrol-u robím zle len sám sebe a nikdy sa neposuniem vpred.“
Miroslavovi Lalíkovi prirástol Akrobatický rokenrol k srdcu natoľko, že sa rozhodol venovať sa mu profesionálne ako tréner. Aj napriek tomu, že zvažoval rôzne cesty, rozhodol sa študovať trénerstvo na FTVaŠ UK v Bratislave. O tom ako sa dostal práve k tomuto štýlu, či ho lákali aj iné a prečo sa nakoniec rozhodol študovať trénerstvo nám prezradí v rozhovore s Magdalénou Záňovou.
Miro, vy trénujete v House of dance pomerne krátko a stručne sme vás na sociálnych sieťach už aj predstavovali. Ale poďme si o vás povedať viac a trochu podrobnejšie. Spomínali ste, že akrobarický rokenrol tancujete od štyroch rokov a že vás prihlásili rodičia. Prečo padlo u vás rozhodnutie, že akrobatický rokenrol?
Obaja moji rodičia sa od malička venovali folklóru. Tým, že žijeme na Podpoľaní, folklór je súčasť naších životov. Keď som niekomu povedal, že som tanečník, automaticky si ma spojil s folklórom. K rokenrolu som sa však dostal cez mojich bratrancov. Ich mamina bola krajčírka, ktorá šila rokenrolistom tanečné kostými a chalani navštevovali mestský rokenrolový klub.
Aj ja som dva mesiace chodil na folklór, ale keďže ma to nebavilo, bratranci ma zavolali pozrieť sa na jeden rokenrolový tréning. Pani trénerka bola veľmi milá a hneď ma zavolala aby som sa pripojil k tréningu. Zaujala ma tá dynamika a akrobacia. Vedel som, že raz chcem aj ja takto vyhadzovať dievčatá do vzduchu.
Keď som odtiaľ prišiel domov, bol som taký nadšený, že o folklóre som už nechcel ani počuť (haha). Pamätám si, že ešte v ten deň si ma mamina posadila do obývačky a spýtala sa ma, na ktorý tanec teda chcem chodiť. Mne to však bolo jasné už od okamihu ako som vošiel do telocvične na rokenrolový tréning.
Skúšali ste aj nejaké ďaľšie tanečné štýly? Bavia vás ešte nejaké iné športy? Možno ako kompenzácia pohybu?
Ako som už spomínal, chvíľu som sa venoval folklóru. Na rokenrolových sústredeniach sme vždy mali na oživenie iné tanečné štýly a najčastejšie latinu. Tá nam najviac pomohla pri nácviku izolácií, koordinácií, rotácií a samozrejme oživila naše rokenrolové zostavy.
Jeden z našich starších tanečníkov, ktorý bol zároveň aj mojím vzorom (Sean Kasumovič – tiež známy kaderník v Nitre) sa venoval okrem rokenrolu aj disco dance. Keď som mal približne 10 rokov, tak sa ma spýtal, či by som to nechcel tiež skúsiť. Namotivoval ma slovami: „ S tvojím talentom z teba dokážem za rok spraviť majstra Slovenska“. Vtedy mi zažiarili očká a samozrejme som súhlasil. Svoj cieľ však nesplnil, pretože som skončil ako vicemajster Slovenska :D.
Skúšal som asi dva roky skombinovať tréningy oboch tancov, ale bohužiaľ musel som si vybrať iba jeden tanec. Nestíhal som sa pripravovať do školy, keďže hneď po škole som šiel na jeden tréning, potom na druhý a domov som prišiel o 8 večer totálne vyšťavený. Vybral som si napokon rokenrol, ktorému som sa v tom čase venoval už 6 rokov a mal za sebou prvé úspechy.
Čo sa týka iných športov, tak nikdy som sa žiadnému inému nevenoval. Jednak som nemal nato čas a za druhé ma nič iné okrem rokenrolu nebavilo. Lopta a ja nejdeme k sebe, haha. Paradox toho je, že som sa rozhodol ísť na športovú vysokú školu.
Písali ste mi, že máte skúšku, čo študujete? Akú máte kvalifikáciu ako tréner?
Počas štúdia na gymnáziu som sa rozhodoval medzi viacerými odbormi, ktoré by som chcel študovať. Najskôr to bolo právo, neskôr medicína či fyzioterpia. V treťom ročníku som sa rozhodol pre fyzioterapiu a tak som začal navštevovať prípravné kurzy pre tento odbor až v ďalekej Prahe. Tento nápad som rýchlo zamietol, keď som zistil, čo všetko to obnáša.
Vo štvrtom ročníku som sa už musel rozhodnúť a tak som začal uvažovať. Čo tak ďalej študovať niečo, čo ma celý život bavilo a čo by ma mohlo neskôr aj živiť? Preto som sa rozhodol pre Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave v programe učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo akrobatického rokenrolu.
Ako som už spomínal, ja a lopta nie sme kamaráti, preto som mal najväščie problémy práve s týmito predmetmi ako futbal, basketbal a podobne, ktoré som musel absolvovať ako budúci telocvikár. Teraz som si už našiel vzťah aj k týmto športom a veľmi rád si chodím zahrať volejbal alebo basketbal.
Na tejto fakulte som skončil bakalárske štúdium, pričom som získal trénerskú kvalifikáciu 4. stupňa pre akrobatický rokenrol. Keďže som sa už chcel venovať aj trénerskej činnosti, rozhodol som sa pokračovať v magisterskom externom štúdiu na Filozofickej fakulte v Banskej Bystrici už iba v programe učiteľstvo telesnej výchovy, keďže môj pôvodný štúdijný program na tejto fakulte nemajú a FTVaŠ v BA neponúkala externé štúdium.
Je trénovanie vaše zamestnanie na plný úväzok, alebo čo ešte okrem toho robíte?
Momentélne sa venujem na polovičný úväzok trénovaniu a zvyšný čas venujem škole. Okrem Akadémie tanca trénujem aj v mojom domácom klube ŠK Crazyrock Detva, čo ma veľmi teší. Zatial čo v Nitre trénujem roknerol komplexne, v Detve som trénerom techniky a gymnastiky. Všetko ostatné má na starosti zakladateľka klubu a moja trénerka Gabriela Kuklišová.
Okrem toho som sa minulý rok rozhodol otvoriť aj športovu prípravku pre najmenších, kde som mal 35 detičiek od 3 do 6 rokov. Prípravka je zameraná na všeobecný rozvoj dieťaťa, jeho motoriku, koordináciu a gymnastiku. Bohužiaľ, situácia sa nám kvôli pandémii skomplikovala, preto sme sa už takmer pol roka nevideli.
Verím, že situácia sa zmierni a uvidíme sa aspoň v lete na dennom športovo-tanečnom tábore, ktorý každoročne organizujeme. Po ukončení štúdia by som rád pracoval ako učiteľ telesnej výchovy na ZŠ a zároveň pokračoval v trénovaní.
Čo vám tanec v živote dal, čo na ňom máte radi? Keď si môžete zatancovať len tak sám pre seba, akú hudbu si pustíte a čo si zatancujete?
Tanec mi do života priniesol radosť ale predovšetkým zodpovednosť a samostatnosť. Naučil som sa prijať prehru, ktorá ma motivovala k tvrdšiemu tréningu. Zistil som, že ulievaním sa na tréningu robím zle sám sebe a nikdy sa neposuniem vpred. Keďže ako tréner musím vymýšľať aj choreografie, častokrát si vymyslím niečo, čo si rád zatancujem sám pred zrkadlom v tanečnej sále. Nemám obľúbený štýl hudby. Proste si pustím pesničku, ktorá sa mi páči a už si tancujem freestyle.
V ďalšom článku s Miroslavom Lalíkom sa dozviete viac o atraktívnom tanečnom štýle, Akrobatický rokenrol. Už čoskoro…
Text: Magdaléna Záňová, Miroslav Lalík, Foto: Magdaléna Záňová, Steve Matuška a Paulino www.houseofdance.sk
